Chemická recyklácia má v obehovom hospodárstve nezastupiteľné miesto
Ak má Slovensko dosiahnuť stanovené recyklačné ciele, recyklácia si vyžaduje dofinancovanie, píše riaditeľ Únie spracovateľov zmesového plastového odpadu Vladimír Daniška.
Každému aj s minimálnym rozhľadom v problematike spracovanie plastového odpadu je jasné, že chemická recyklácia problém s plastovým odpadom nevyrieši.
Na druhej strane na základe súčasného stavu poznania vedy a techniky a stanovísk skutočných odborníkov – a nie profesorov zaplatených súkromnými environmentálnymi organizáciami – je zrejmé, že chemická recyklácia môže významným spôsobom riešiť problém s recykláciou ťažko recyklovateľných plastových odpadov.
Čo už dnes z určitosťou môžeme potvrdiť, je to, že z chemického hľadiska sa zmesové odpadové plasty, ktoré sú inak nerecyklovateľné, využijú ako druhotná surovina metódou šetrnou voči životnému prostrediu na opätovne získanie ropných tekutých a plynných produktov vyrobených s vysokou účinnosťou.
Prečítajte si tiež
Nesprávne nakladanie s bioalternatívami plastov môže priniesť viac škody ako úžitku
Tým sa dosiahne nielen priaznivý environmentálny vplyv, teda zníženie skládkovania ťažko rozložiteľných a problematicky recyklovateľných plastových odpadov, čo je spojené s nekontrolovaným uvoľňovaním škodlivých látok do ovzdušia a spodných vôd, ale získajú sa tiež veľmi cenné a nenahraditeľné prírodné surovinové zdroje.
Článok Moniky Medovičovej zo združenia Priatelia Zeme SPZ, ktorý k tejto téme publikoval denník Odpady-portal.sk 29. januára 2021, obsahuje viacero mylných a zavádzajúcich tvrdení. Dovolím si ich uviesť na pravú mieru a podložiť konkrétnymi skutočnosťami.
Chemická recyklácia poskytuje certifikované palivo
- Medovičová vo svojom článku uviedla, že „Pri vstupnom materiáli pozostávajúcom zo zmiešaného plastového odpadu sú výstupy často príliš kontaminované, takže nevyhovujú požiadavkám na využitie tohto materiálu ako suroviny pre petrochemický priemysel, ale ani ako certifikované palivo.“
Neviem, ako to presne prebieha v iných krajinách, ale na Slovensku pri preberaní odpadových plastov sa postupuje podľa ustanovenia § 9 vyhlášky MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, pričom je zisťované množstvo dodaných odpadových plastov vážením na váhe a preberaný plast je podrobený vizuálnej kontrole za účelom zistenia, či sa jedná o odpadové plasty kvalitatívnych parametrov a pôvodu zmluvne dohodnutých.
Súčasťou vizuálnej kontroly je aj zisťovanie, či sa nejedná o plasty kontaminované nebezpečným odpadom. Takéto plasty nesmú byť prevzaté.
Existujúce separačné technológie natoľko tak precízne, že za pomoci senzorov, analyzátorov plastov a ďalších zariadení dokážu s ľahkosťou odseparovať neželané zložky v odpade, ktoré by mohli spôsobiť problémy v následnom chemickom procese.
Tým pádom nemožno súhlasiť ani s názorom,že palivo ako výstupný produkt nebude vyhovovať požiadavkám a normám na palivo ak sa dodržia všetky pravidlá.
Vyhláškou č. 228/2014 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách (v znení č. 367/2015 Z. z., 87/2020 Z. z.), boli stanovené požiadavky aj na kvalitu druhotných palív pochádzajúcich z odpadov.
To znamená, že po účinnosti tejto normy už neexistujú paliva veľmi zlej kvality, ale len paliva, ktoré spĺňajú požiadavky na druhotné paliva v zmysle platnej legislatívy. Pokiaľ látka stanovené požiadavky nesplní, tak to nie je palivo, ale odpad, s ktorým sa musí nakladať ako s odpadom.
Zároveň treba zdôrazniť, že za posledné roky bolo zrecyklovaných niekoľko tisícok ton problematického zmesového odpadového plastu na Slovensku chemickou recykláciou, kde výstupným produktom bolo certifikované palivo, ktoré by inak skončili na skládke, v cementárni, prípadne v spaľovni.
Štúdia neobstojí
Pri ďalšom zo svojich tvrdí sa M. Medovičová odvoláva na závery štúdie dvoch chemických inžinierov, ktoré podľa autorky ukazujú, že chemická recyklácia nie je technicky, ekonomicky ani environmentálne vhodným riešením problému s plastovým odpadom.
Po preštudovaní tejto štúdie však musím skonštatovať, že jej autori len prebrali staré a neoverené údaje. Nepriniesli žiadne vlastné skúsenosti, žiadne analýzy, žiadne dôkazy, žiadne výsledky meraní ani žiadne posudky odborne spôsobilých osôb.
Autormi predložené „posúdenie“ v žiadnom prípade nespĺňa existujúce stanovené kritéria pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie v zmysle legislatívy EÚ, pretože v rámci EÚ je posudzovanie vplyvov na životné prostredie procesom, ktorý má presne špecifikované kritériá a pravidlá.
Neznalosť problematiky prezentujú, napríklad, názorom „o nízkej kvalite uhľovodíkov,“ hoci aj školák už vie, že uhľovodík lepšej a horšej kvality neexistuje.
Chemická recyklácia má podporu
Na druhej strane chemickú recykláciu plastového odpadu v uplynulých rokoch podporilo viacero strategických dokumentov, štúdií a posudkov. Pripomeniem niektoré z nich, vrátane ich dôležitých záverov a návrhov:
Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (strana 14, bod 4.3 )
Účinok inovatívnych riešení pre pokročilé triedenie, chemickú recykláciu a lepšie navrhovanie polymérov môže byť veľký.
Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo „Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu“ (strana 18, bod 6.3)
Európsky fond regionálneho rozvoja prostredníctvom inteligentnej špecializácie, programov LIFE a Horizont Európa doplní súkromné financovanie inovácie a podporí celý cyklus inovácie s cieľom uviesť riešenia na trh. Horizont Európa podporí vytvorenie ukazovateľov a údajov, nových materiálov a výrobkov, nahradenie a odstránenie nebezpečných látok na základe prístupu „bezpečné už v štádiu návrhu“, obehové obchodné modely a nové technológie výroby a recyklácie vrátane preskúmania potenciálu chemickej recyklácie, pričom sa zohľadní úloha digitálnych nástrojov pri dosahovaní cieľov obehového hospodárstva.
Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 (kapitola 10)
Smerom k obehovému hospodárstvu je stanovený cieľ: „Do roku 2030 sa zvýši miera recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 sa zníži miera jeho skládkovania na menej ako 25 %.“
Odborný posudok Spôsobu termickej depolymerizácie plastového materiálu a zariadenia na jeho realizáciu vypracovaný prof. Ing. Ivanom Hudecom, PhD, riaditeľom Ústavu prírodných syntetických polymérov STU
Získaná zmes kvapalných uhľovodíkov môže byť použitá ako surovina pre petrochemický priemysel na výrobu nových produktov organického charakteru alebo ako náhrada kvapalných palív získavaných spracovaním ropy. Týmto spôsobom sa šetria fosílne zdroje a súčasne sa z odpadu získava cenná surovina, prípadne ľahko skladovateľné a využiteľné kvapalné palivo. Zariadenie nezaťažuje životné prostredie veľkým množstvom exhalátov a skleníkových plynov a výraznou mierou môže prispieť k spracovaniu obťažne recyklovateľných odpadov zplastov.
Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Oznámenie na tému Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve. Vývoj triediacej a recyklačnej technológie
Dôrazne podporuje výskum a inovácie v oblasti nových technológií triedenia a recyklácie vrátane depolymerizácie. Teoreticky by sa tým mohli vyriešiť mnohé súčasné problémy s triedením a recykláciou plastov.
Stanovisko CEFIC v marci 2020
Na splnenie ambicióznych európskych cieľov je potrebné recyklovať oveľa viac odpadového plastu.V tejto súvislosti CEFIC zdôrazňuje potenciál chemickej recyklácie plastového odpadu.
Správa Európskej Environmentálnej Agentúry (EEA), marec 2019 (str. 32, bod 4. 3)
Pri výrobe plastov možno emisie znížiť zlepšením energetickej účinnosti a využitím obnoviteľných zdrojov energie (na 3,7 tony CO2 na tonu plastov). Na porovnanie: pri nízkej mechanickej recyklácii (zahŕňajúcej kroky čistenia, opätovného tavenia a modernizácie) sú emisie CO2 1,4 tony CO2 na tonu plastov, zatiaľ čo pri chemickej recyklácii (napríklad pyrolýzou, pri ktorej sa plasty rozkladajú na monoméry alebo chemikálie, môžu byť použité ako suroviny pre nové výrobky) vypočítaná emisia CO2 je 1,0 tony CO2 na tonu plastov.Za predpokladu, že by sa potenciálne 56 percent objemu plastov dalo mechanicky recyklovať alebo znovu použiť a ďalších 11 percent by sa dalo recyklovať chemickými recyklačnými technikami (ako je pyrolýza a depolymerizácia), zhruba by to znížilo emisie z 233 na 144 miliónov ton CO2 ročne,v porovnaní s výrobou nových plastov a ich spaľovaním na konci životnosti.(Materiálová ekonomika, 2018).
Memorandum o spolupráci / Duslo Šaľa /
Dokument, v ktorom spoločnosť Duslo Šaľa prejavila záujem vykupovať chemický recyklát pochádzajúci zo zmesového plastového odpadu ročne v objemoch od 10 000 do 40 000 ton slúžiaci ako surovina pre petrochemický priemysel.
Chemická recyklácia odstráni nebezpečné látky
V ďalšej časti svojho článku M. Medovičová tvrdí, že chemická recyklácia uvoľňuje do životného prostredia toxického prostredia. „Plasty obsahujú široké spektrum chemikálií a spracovanie plastov pri vysokej teplote ich vytvára ešte viac. Toxické látky zostávajú v nových i vo vedľajších produktoch a nakoniec sa uvoľňujú do ovzdušia, hlavne ak sa tieto produkty používajú ako palivo,“ píše autorka.
Je pravda, že plastové výrobky obsahujú široké spektrum rôznych aditív a chemických látok. Je to však práve proces chemickej recyklácie, ktorý vďaka procesu čistenia ako jeho nevyhnutnej súčasti, zabezpečuje odstraňovanie týchto chemických prísad.
Plastové výrobky druhej generácie vyrobené z chemicky recyklovaných plastov tak na rozdiel od plastov, ktoré prešli procesom mechanickej recyklácie, neobsahujú neželané chemické prísady a látky. V procese termickej degradácie nie je prítomný vzduch, tak nemôžu vznikať oxidy dusíka a tým pádom je obmedzená aj tvorba polychlórovanýc hbifenylov (PCDD a PCDF).
K tým najsledovanejším skupinám organických znečisťujúcich látok životného prostredia patria v súčasnosti polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). V prípade termickej degradácii pri teplotách v rozmedzí 300 – 430 °C sa do produktu nedostanú ani tzv. retardéry horenia, ani kovy pretože k rozpadu týchto látok dochádza pri vyšších teplotách. To sú fakty.
Cieľom je výroba recyklátu
Podľa ďalšieho z tvrdení M. Medovičovej v článku chemická recyklácia nie je v súlade s obehovým hospodárstvom. „Výsledným produktom je väčšinou palivo na energetické využitie. Len z veľmi malého množstva spracovaného plastu sa stáva opäť plast. Chemická recyklácia preto nemá v súčasnosti miesto v obehovom hospodárstve. Nie je konkurencieschopná kvôli energetickej náročnosti procesu a problému s trhovým umiestnením výstupného produktu,“ uviedla autorka.
Uvedená námietka vychádza z premisy, že výstupom z procesu chemickej recyklácie je palivo využité v následnom spaľovacom procese na výrobu energie. Za tohto predpokladu je možné sa s uvedenou námietkou stotožniť v plnom rozsahu.
Námietka ale nereflektuje podstatný fakt, že prakticky všetky aktuálne vyvíjané technológie chemickej recyklácie majú za cieľ výrobu recyklátu, ktorý slúži ako náhrada primárnych fosílnych surovín vo výrobnom procese nových plastových výrobkov.
Takýto postup a takáto aplikácia sú naopak v úplnom súlade s princípmi obehového hospodárstva a vo vhodnej kombinácii s mechanickou recykláciou predstavujú silný nástroj na to ako prispieť k čo najväčšiemu uzavretiu cyklu plasty – plastové odpady – primárne petrochemické suroviny. Potvrdením takého vývoja je aj spomínané Memorandum o spolupráci, a to sme len na malom Slovensku.
S ďalším tvrdením v článku, podľa ktorého „na základe súčasných poznatkov je potrebné vychádzať z toho, že materiálová recyklácia je zásadne ekologicky a ekonomicky výhodnejšia ako chemická recyklácia,“ sa nedá stotožniť.
V tomto prípade sa autorka dopustila omylu, pretože materiálovou recykláciou je mechanická a aj chemická recyklácia v prípade, že po procese sa z odpadu stane produkt. Pokiaľ však autorka mala na mysli porovnanie mechanickej a chemickej recyklácie, treba zdôrazniť, že Správa Európskej Environmentálnej Agentúry (EEA) z marca 2019 tvrdí presný opak. Zníženie emisií je najväčšie pri chemickej recyklácii.
Zároveň treba dodať, že využitie finálnych výrobkov pri chemickej recyklácii je neporovnateľne väčšie ako pri mechanickej (95 % : 10 % ).
Nad rámec toho netreba zabúdať, že možnosti mechanickej recyklácie, ktorú všetci podporujeme, sú obmedzené vzhľadom na nárast podielu reziduálnych zložiek v každom cykle. Autorka článku si však vôbec neuvedomuje, že značnú časť zmesových plastových odpadov nie je možné mechanicky recyklovať. Efektivita recyklácie je 95 % : 50 % v prospech chemickej recyklácie.
Chemická recyklácia je súčasťou riešenia
V ostrom kontraste s námietkami a tvrdeniami M. Medovičovej o bezperspektívnosti chemickej recyklácie sú aj správy z prostredia najväčších chemických koncernov v rámci celého sveta.
Predovšetkým od roku 2020 je možné aj vo verejne dostupných médiách sledovať záplavu správ a ohlásení a realizovaných a pripravovaných projektoch zameraných na chemickú recykláciu rôznych druhov odpadových plastov.
Všetky tieto realizované aj pripravované projekty sú v plnom súlade s princípmi a miestom chemickej recyklácie v rámci hierarchie odpadového hospodárstva tak, ako som ich v tomto článku opísal, Všetky sú teda zameraná na termickú (v ojedinelých prípadoch inú) úpravu plastov s cieľom získať kvapalnú frakciu, ktorá po rôzne zložitom čistiacom postupe (ten je podstatou týchto technológií) slúži ako priama náhrada fosílnych surovín v petrochemickom priemysle.
Chemická recyklácia síce nevyrieši problém s plastovým odpadom, pri rešpektovaní jej logického miesta v hierarchii odpadového hospodárstva však k tomuto riešeniu môže významným spôsobom prispieť.
Pokiaľ chceme ako krajina splniť stanovené ciele miery recyklácie podľa dohodnutých % objemov a časových horizontov, v prvom rade musíme dodržiavať hierarchiu odpadového hospodárstva a dodržiavať európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve.
Nevyhnutnosťou je sfunkčniť celý systém odpadového hospodárstva na Slovensku, a to pravdivou štatistikou odpadov, prehľadnou kategorizáciou skupín nielen obalových, ale aj neobalových výrobkov, transparentným a spravodlivým prerozdelením recyklačných poplatkov a zjednodušením legislatívnych procesov získavania povolení pre materiálové zhodnocovanie.
Aby sme stanovené ciele na Slovensku dosiahli, musíme dofinancovať všetkých druhy recyklácie, pričom nejde len o podporu prevádzkovania cez recyklačné poplatky, ale aj nadobudnutie inovatívnych technologických zariadení a podporu projektov zameraných na výskum, vývoj a aplikáciu technológii pre recykláciu.
Vladimír Daniška
riaditeľ Únie spracovateľov zmesového plastového odpadu
