EU v poslednom období  s ohľadom na klimatické zmeny a uhlíkovú stopu plne podporuje všetky formy recyklácie / chemická , mechanická / ako nevyhnutnú formu  skvalitňovania životného prostredia a hlavne znižovania uhlíkovej stopy  cez inovatívne recyklačné technológie. Tieto svoje názory potvrdzuje v  strategických dokumentoch. Ako „Európskeho výboru regiónov, týkajúce sa   obehového  hospodárstva, cirkulačnej ekonomiky,  balíčka OH, Európskej stratégie pre plasty OH“, a tak ďalej.

Európska Stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve a prílohy zamerané na transformáciu spôsobu, akým sú plastové produkty navrhované, vyrábané, využívané a recyklované. Všetky plastové obaly by mali byť do roku 2030 recyklovateľné. Stratégia zdôrazňuje aj potrebu zavedenia špecifických opatrení, možno legislatívneho nástroja, na zníženie vplyvu plastov na jedno použitie na moria a oceány.

Potenciál recyklácie plastového odpadu je v EÚ do značnej miery nevyužitý. Opätovné použitie a recyklácia plastov na konci životnosti je veľmi nízka, a to najmä v porovnaní s inými materiálmi ako napríklad papier, sklo alebo kovy. V súčasnosti sa dopyt po recyklovaných plastoch v Európe podieľa na celkovom dopyte po plastoch len približne 6 %. Na odvetvie recyklácie plastov v EÚ v ostatných rokoch negatívne vplývali nízke ceny komodít a neistota, pokiaľ ide o odbytiská.

Z odhadov vyplynulo, že pri výrobe plastov a spaľovaní plastového odpadu vzniká na celom svete približne 400 miliónov ton CO2 ročne . Zvýšeným využívaním recyklovaných plastov možno znížiť závislosť od ťažby fosílnych palív na ich výrobu a dosiahnuť pokles emisií CO2. Odhaduje sa, že možná ročná úspora energie, ktorú by sa dalo dosiahnuť, ak by sa recykloval všetok plastový odpad na celom svete, predstavuje ekvivalent 3,5 miliardy barelov ropy.

 I, Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Oznámenie na tému Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve. Lepšia recyklácia.

Vývoj triediacej a recyklačnej technológie

49.Dôrazne podporuje výskum a inovácie v oblasti nových technológií triedenia a recyklácie vrátane depolymerizácie. Teoreticky by sa tým mohli vyriešiť mnohé súčasné problémy s triedením a recykláciou plastov.

J, Stanovisko CEFIC / marec 2020 / - na splnenie ambicióznych európskych cieľov je potrebné recyklovať oveľa viac odpadového plastu.V tejto súvislosti CEFIC zdôrazňuje potenciál chemickej recyklácii plastového odpadu.

K, Správa   Európskej Environmentálnej Agentúry ( EEA ) , ktorej členom v konzorciu je aj SAŽP   z marca 2019, kde sa na strane 32,bod 4.3 Environmentálne dopady píše, citujeme: „Pri výrobe plastov možno emisie znížiť zlepšením energetickej účinnosti a využitím obnoviteľných zdrojov energie (na 3,7 tony CO2 na tonu plastov). Na porovnanie: pri nízkej mechanickej recyklácii (zahŕňajúcej kroky čistenia, opätovného tavenia a modernizácie) sú emisie CO2 1,4 tony CO2 na tonu plastov, zatiaľ čo pri chemickej recyklácii (napríklad pyrolýzou, pri ktorej sa plasty rozkladajú na monoméry alebo chemikálie, môžu byť použité ako suroviny pre nové výrobky) vypočítaná emisia CO2 je 1,0 tony CO2 na tonu plastov. Za predpokladu, že by sa potenciálne 56 percent objemu plastov dalo mechanicky recyklovať alebo znovu použiť a ďalších 11 percent by sa dalo recyklovať chemickými recyklačnými technikami (ako je pyrolýza a depolymerizácia), zhruba by to znížilo emisie z 233 na 144 miliónov ton CO2 ročne, v porovnaní s výrobou nových plastov a ich spaľovaním na konci životnosti.“ (Materiálová ekonomika, 2018).