Prikurujeme

Predkladatelia POH 21 – 25 / MŽP / sa rozhodli prikurovať namiesto recyklovať

Dlhé mesiace sme sa snažili ako Únia spracovateľov zmesného plastového odpadu , ktorá zastupuje recyklátorov   na Slovensku, hlavne  materiálových zhodnocovateľov  dostať k návrhu POH 21 – 25 / vlastný materiál/. Všetky naše snahy boli márne a tak ako to bývalo zvykom za posledných 15 rokov pripravoval sa aj tento strategický dokument potichu, v zmysle starého-známeho ,,keď vietor nefúka, listy sa hýbať nebudú“. Uverili by sme  aj opaku, že sa mýlime ale následné vysvietenie predloženého návrhu POH 21 – 25 na internetovej stránke MŹP pre verejnosť  ku  dňu  23.12. 2020 s 21 dňovou  možnosťou na prípravu pripomienkovania verejnosti (v najvýznamnejšom sviatočnom období roka) nás utvrdilo v tom, že veľký záujem zo strany predkladateľov o odbornú debatu  a konzultáciu s ľuďmi,  ktorý sa väčšinou celý život tomu venujú,  je nepravdepodobný. Po prečítaní návrhu POH sa náš názor na danú záležitosť len potvrdil. 

Avšak tu sa protagonisti návrhu veľmi  mýlia, keď si naivne myslia, že ignorancia hlavných  cieľov strategických dokumentov Európskej únie ,Európskeho výboru regiónov, týkajúce sa   obehového  hospodárstva, cirkulačnej ekonomiky,  balíčka OH, Európskej stratégie pre plasty OH, dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030, programu predchádzania vzniku odpadov SR na roky 2019 – 2025 a veľa ďalších zostane nami, „recyklátormi,, nepovšimnutá. A nedá mi nespomenúť tú najväčšiu ignoranciu, obrazne povedané -  zámerné  prekreslenie celosvetovo  známej  pyramídy hierarchie odpadového hospodárstva. Musím uznať, že veľmi  inteligentne pripravené uprednostňovanie spaľovania odpadu / krajšie povedané energetického zhodnocovania /v rôznych častiach návrhu POH pred recykláciou si menej zainteresovaný človek nemusí vôbec všimnúť.

A aby táto úbohá podpora recyklácie / materiálového zhodnocovania – mechanicky, chemicky  / v materiáli POH bola dokonaná, tak naši  predstavitelia  návrhu  POH dali červenú / nepodporovať /  chemickej recyklácii. Čiže tej recyklácii, ktorá sa spomína podporne a pozitívne vo všetkých strategických dokumentoch Európskej únie ako jedna z mála nových inovatívnych možností materiálového zhodnotenia pre  ťažko recyklovateľné  zmesové odpadové plasty nachádzajúce  sa nielen v priemysle ale hlavne v komunálnom odpade. Čo  je však  veľmi  zábavné pritom, je to práve chemická recyklácia / depolymerizácia /, ktorá z hľadiska výstupov má na Slovensku už niekoľko rokov normu STN ISO 15270 určenú pre materiálové zhodnocovanie  a recykláciu odpadov z plastov. Je to práve chemická recyklácia, ktorej   výstupy / už produkty  a nie odpad / nemusia byť použité len na spaľovanie ako palivo / aj keď  legislatívou dovolené / ale ako surovina pre petrochemický priemysel na výrobu nových produktov.

Zároveň si treba uvedomiť,  že nepodporovaním financovania  recyklácie , ktorá  bola a je dlhé  roky poddimenzovaná  a  nepodporovaná dosiahneme pravý opak  plnenia recyklačných kvót pre plasty. Bez využitia a podpory všetkých foriem  recyklácie nie je možné tieto recyklačné ciele naplniť. Nové recyklačné poplatky samozrejme vítame ale samotné poplatky budú tak, či tak len  čiastočne pokrývať  prevádzkové  náklady,  ale  nie nadobudnutie  inovatívnych  recyklačných technológii.  Máme desiatky dôkazov / ÚSZPO / , že recyklácia na  Slovensku za posledné roky upadá. Keďže máme záujem aby ste tento list  dočítali, tak teraz  uvedieme  len jeden: v samotnej správe návrhu POH sa uvádza  / str. 54 ,55 /, že  v roku 2018 bolo materiálovo zhodnotených 110 tis. ton odpadov z plastov, čo predstavuje 51 % / z 215 000 ton / z celkového množstva vzniknutých odpadov z plastov. Na základe našich zistení  /podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám /  a po obdržaní údajov zo všetkých okresných úradov životného prostredia / 73 /, sa na Slovensku v roku 2019 materiálovo  zhodnotilo necelých 79 000 ton odpadov pochádzajúcich z plastov. Čiže o 36 % materiálového zhodnotenia plastov menej ako v roku 2018 .Ani si nechceme predstaviť, aké číslo prinesie rok 2020 pri každoročnej stúpajúcej výrobe plastov, stúpajúcej spotrebe a logicky stúpajúcemu množstvu plastových odpadov .

Záver: Pokiaľ  chceme plniť nami ( SR )  stanovené ciele miery recyklácie  podľa dohodnutých % objemov a časových horizontov, v prvom rade musíme dodržiavať hierarchiu odpadového hospodárstva, musíme dodržiavať európsku stratégiu  pre plasty v obehovom  hospodárstve, musíme  sfunkčniť celý  systém  odpadového  hospodárstva na Slovensku  a to pravdivou  štatistikou odpadov, prehľadnou kategorizáciou skupín nie len obalových ale aj neobalových výrobkov, transparentným       a spravodlivým prerozdelením recyklačných poplatkov cez clearingové zúčtovacie centrum   ,zjednodušením legislatívnych procesov získavania povolení pre materiálové zhodnocovanie,    dofinancovaním  všetkých druhov recyklácie  nie len podpory  prevádzkovania cez recyklačné poplatky  ale aj nadobudnutia inovatívnych technologických zariadení, podporovanie financovania projektov zameraných na výskum, vývoj a aplikáciu technológii pre recykláciu , kde prichádza k ukončeniu stavu odpadu a vzniká produkt ako najvyššia forma zhodnotenia. Prosím, nezamieňajme si svojou ľahkovážnosťou a zjednodušovaním pojem energetické zhodnocovanie s pojmom materiálové zhodnotenie .Tieto dva pojmy sú príbuzné len slovom ale realita v prípade schválenia takéto návrhu POH bude mať hlavne dohru klimatickú pre Slovensko. Zvýšeným podielom energetického  zhodnocovania ,čiže spaľovania nikdy nedosiahneme znižovanie skleníkových plynov, uhlíkovej stopy. Naopak, prispejeme významne ku globálnemu otepľovaniu  a k zvyšovaniu zmienených ukazovateľov Napriek tomu, my nemáme nič proti energetickému zhodnocovaniu takých slovenských odpadov, ktorých recyklácia je technicky, alebo ekonomicky neúčelná. My len poukazujeme na to aby odpad, ktorý sa dá zrecyklovať, bol  zrecyklovaný v maximálnej možnej miere s plnou podporou štátu bez akéhokoľvek rozdielu druhov recyklácie v súlade s Európskou stratégiou pre plasty v obehovom hospodárstve.

Podporou energetického zhodnocovania odpadov bez primeranej podpory recyklácie a obmedzenia dovozu palív pochádzajúcich z odpadov spečatíme postavenie Slovenska ako spaľovne Európskej únie.

Poznámka:  

  • A) Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve, ( strana 14,bod 4.3 ) – Účinok inovatívnych riešení pre pokročilé triedenie, chemickú recykláciu a lepšie navrhovanie polymérov môže byť veľký.
  • B) Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (strana 18,bod 6.3) - Podpora prechodu prostredníctvom výskumu, inovácie a digitalizácie . Európske podniky sú lídrami v oblasti obehovej inovácie. Európsky fond regionálneho rozvoja prostredníctvom inteligentnej špecializácie, programov LIFE a Horizont Európa doplní súkromné financovanie inovácie a podporí celý cyklus inovácie s cieľom uviesť riešenia na trh. Horizont Európa podporí vytvorenie ukazovateľov a údajov, nových materiálov a výrobkov, nahradenie a odstránenie nebezpečných látok na základe prístupu „bezpečné už v štádiu návrhu“, obehové obchodné modely a nové technológie výroby a recyklácie vrátane preskúmania potenciálu chemickej recyklácie, pričom sa zohľadní úloha digitálnych nástrojov pri dosahovaní cieľov obehového hospodárstva.
  • C) Moderné a úspešné Slovensko, Národný integrovaný reformný plán ( strana 6 ,35 ) - Zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov, prechod na obehovú ekonomiku a udržateľná doprava sú kľúčové priority v zelenej ekonomike. Veľký investičný dlh má Slovensko najmä v dobudovaní kanalizácií a vodovodov, environmentálnych záťažiach či nízkej energetickej efektívnosti budov. Zelené politiky sú nevyhnutné pre pružnú reakciu ekonomiky na megatrendy ako dekarbonizácia či nové technológie. Reforma regulácií vytvorí priestor na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, flexibilnejšie a odolnejšie siete. Komplexná obnova budov prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Reforma odpadového hospodárstva bude smerovať k vyššej recyklácii. Prechod na obehovú ekonomiku - Miera recyklácie komunálneho odpadu je jedna z najnižších v EÚ a skládkovanie je na Slovensku stále dominantná forma nakladania s odpadom. Ekonomika takto prichádza o významný objem materiálov, ktoré by mohli byť druhotne využité.
  • D) Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025 ( strana 5, 10, 24) Zámerom PPVO bolo nielen splniť povinnosť, ktorú ukladá právna úprava EÚ a SR, ale zmeniť princípy a smerovanie v odpadovom hospodárstve. V SR sa dlhodobo kladie hlavný a jediný dôraz na plnenie cieľov recyklácie a zhodnocovania odpadov.

Ako súčasť kontinuálneho úsilia zameraného na transformáciu európskej ekonomiky na udržateľnejší systém a realizáciu ambiciózneho Akčného plánu obehového hospodárstva prijala v roku 2018 Európska komisia súbor opatrení, ktorými sú:

Európska Stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve a prílohy zamerané na transformáciu spôsobu, akým sú plastové produkty navrhované, vyrábané, využívané a recyklované. Všetky plastové obaly by mali byť do roku 2030 recyklovateľné. Stratégia zdôrazňuje aj potrebu zavedenia špecifických opatrení, možno legislatívneho nástroja, na zníženie vplyvu plastov na jedno použitie na moria a oceány.

Potenciál recyklácie plastového odpadu je v EÚ do značnej miery nevyužitý. Opätovné použitie a recyklácia plastov na konci životnosti je veľmi nízka, a to najmä v porovnaní s inými materiálmi ako napríklad papier, sklo alebo kovy. V súčasnosti sa dopyt po recyklovaných plastoch v Európe podieľa na celkovom dopyte po plastoch len približne 6 %. Na odvetvie recyklácie plastov        v EÚ v ostatných rokoch negatívne vplývali nízke ceny komodít a neistota, pokiaľ ide o odbytiská.

Z odhadov vyplynulo, že pri výrobe plastov a spaľovaní plastového odpadu vzniká na celom svete približne 400 miliónov ton CO2 ročne . Zvýšeným využívaním recyklovaných plastov možno znížiť závislosť od ťažby fosílnych palív na ich výrobu a dosiahnuť pokles emisií CO2. Odhaduje sa, že možná ročná úspora energie, ktorú by sa dalo dosiahnuť, ak by sa recykloval všetok plastový odpad na celom svete, predstavuje ekvivalent 3,5 miliardy barelov ropy ročne.

 

  1. E) Norma STN ISO 15270 - norma je určená pre materiálové zhodnocovanie a recykláciu odpadov z plastov. Táto norma je zároveň aj návodom postupu dosiahnutia materiálového zhodnocovania.

 

  1. F) Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 – Zelenšie Slovensko. (kapitola 10) - Smerom k obehovému hospodárstvu je stanovený cieľ: „Do roku 2030 sa zvýši miera recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 sa zníži miera jeho skládkovania na menej ako 25 %.“.
  2. H) Odborný posudok Spôsobu termickej depolymerizácie plastového materiálu a zariadenia na jeho realizáciu vypracovaný prof. Ing. Ivan Hudec, PhD (STU - riaditeľ ústavu prírodných syntetických polymérov) - Získaná zmes kvapalných uhľovodíkov môže byť použitá ako surovina pre petrochemický priemysel na výrobu nových produktov organického charakteru alebo ako náhrada kvapalných palív získavaných spracovaním ropy. Týmto spôsobom sa šetria fosílne zdroje a súčasne sa z odpadu získava cenná surovina, prípadne ľahko skladovateľné a využiteľné kvapalné palivo. Zariadenie   nezaťažuje   životné   prostredie   veľkým   množstvom   exhalátov a skleníkových plynov a výraznou mierou môže prispieť k spracovaniu obťažne recyklovateľných odpadov z plastov.

I, Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Oznámenie na tému Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve. Lepšia recyklácia
Vývoj triediacej a recyklačnej technológie
49.Dôrazne podporuje výskum a inovácie v oblasti nových technológií triedenia a recyklácie vrátane depolymerizácie. Teoreticky by sa tým mohli vyriešiť mnohé súčasné problémy s triedením a recykláciou plastov.

J, Stanovisko CEFIC / marec 2020 / - na splnenie ambicióznych európskych cieľov je potrebné recyklovať oveľa viac odpadového plastu.V tejto súvislosti CEFIC zdôrazňuje potenciál chemickej recyklácii plastového odpadu.

K, Správa   Európskej Enviromentálnej Agentúry ( EEA ) , ktorej členom v konzorciu je aj SAŽP   z marca 2019, kde sa na strane 32,bod 4.3 Enviromentálne dopady píše, citujeme :Pri výrobe plastov možno emisie znížiť zlepšením energetickej účinnosti a využitím obnoviteľných zdrojov energie (na 3,7 tony CO2 na tonu plastov). Na porovnanie: pri nízkej mechanickej recyklácii (zahŕňajúcej kroky čistenia, opätovného tavenia a modernizácie) sú emisie CO2 1,4 tony CO2 na tonu plastov, zatiaľ čo pri chemickej recyklácii (napríklad pyrolýzou, pri ktorej sa plasty rozkladajú na monoméry alebo chemikálie, môžu byť použité ako suroviny pre nové výrobky) vypočítaná emisia CO2 je 1,0 tony CO2 na tonu plastov. Za predpokladu, že by sa potenciálne 56 percent objemu plastov dalo mechanicky recyklovať alebo znovu použiť a ďalších 11 percent by sa dalo recyklovať chemickými recyklačnými technikami (ako je pyrolýza a depolymerizácia), zhruba by to znížilo emisie z 233 na 144 miliónov ton CO2 ročne, v porovnaní s výrobou nových plastov a ich spaľovaním na konci životnosti. (Materiálová ekonomika, 2018).

 

USZPO

Produkt

  • Features
  • Enterprise
  • Pricing
  • Feature Index

Podpora

  • dokumentácia
  • zoznam zmien
  • otázky a odpovede
  • Feature Requests
  • Kontakt

Vývoj

  • Getting Started
  • Learn the Basics
  • Configurations
  • Community

O nás

  • o nás
  • náš príbeh
  • kariéra
  • blog

sme aj na sociálnych sieťach

© EUREX ENERGY. All rights reserved.